cesty

Keďže toto mala byť už moja štvrtá cesta do Álp, dal som jednoznačnú podmienku - spraviť nejakú vysokohorskú túru. Ostatní len súhlasili, lebo vyhliadka na počasie bola dobrá. Okrem toho sme aj prešli novými, veľmi peknými cestami, hlavne v Rakúsku. Tiež sme objavili zopár geologických zaujímavostí, čo ma veľmi potešilo.

Etapa č.1 Trenčín - Sölden

dĺžka etapy: 800 km
približný čas: 4:30 - 20:00
priesmyky: Jaufenpass (2099m), Timmelsjoch (2509m)

Alpy 2008 - etapa 1

Larger map

    Ráno vstávame zavčasu, lebo treba vyraziť čo najskôr. Dnes nás čaká najväčšia porcia kilometrov. Táto cesta je trochu nezvyčajná, pretože prvý raz šoférujem aj ja. Nočný prejazd do Rakúska je v pohode. Našu pozornosť však skúša nový úsek diaľnice, ktorý nemáme v mape. Na svitaní prechádzame okolo Neusiedler See a pokračujeme cez Semmering po diaľnici S6.
   Skúšame nový variant cesty, a tak za Judensburgom naberáme južný smer na Klagenfurt. Odtiaľ sa rýchlo presúvame po diaľnici až k talianskym hraniciam, kde odbočujeme na nám opäť neznámu cestu. Zaujal nás názov rakúskeho mesta Hermagor. Aj to bol dôvod, prečo sme sa vydali tadiaľto. Je treba natankovať, tak zastavujeme zrovna v spomínanom mestečku. Na prvý pohľad klasická malá pumpa, no keď sa tu práve stretlo viacero áut a benzínku používajú s obojsmerným prejazdom, dochádza nám, prečo sa to tu volá Hermagor...
       Cesta ďalej vyzerá podľa mapy veľmi lákavo - vyznačená ako "pekná" trasa a stúpanie cez 20%. Na tej mape však vyzerala relatívne priama, no keď na ňu prichádzame, hneď sa krúti ostrými krátkymi zákrutami ako had. Aby toho nebolo dosť, tak je úzka, že dve väčšie autá majú problém obísť sa. Celá je zasekaná v strmom skalnom svahu. Väčšinou sa ide lesom, no niekde križujeme aj lúky, ktoré ponúkajú klasické alpské scenérie. V jednej dedine nám dokonca popred auto preháňajú kravy. Dokonalý kolorit vidieckej krajiny. Zaujímavosťou sú však aj vodné mlyny popri tejto ceste. Pri jednom z nich zastavujeme.
     Okolo obeda prekračujeme rakúsko-taliansku hranicu a údolím Puste pokračujeme na Brixen. Tam naberáme smer severozápad a prechádzame cez Fortezzu. Je to pevnosť z čias Rakúsko-Uhorska. Postavená je cez celú šírku doliny, čím znemožňovala jej prechod. Dnes vedie cesta priamo cez bránu pevnosti. Ďalej stúpame do priesmyku Jaufenpass. Minulý rok sme ním už prešli, tak veľa nového nám neprináša. Určite však prvý dotyk s veľhorskými výšinami.
    V mestečku San Leonardo nepokračujeme na Merano, ale odbočujeme k ďalšiemu priesmyku. Cez Timmelsjoch sme ešte nešli, tak je pre nás veľkým lákadlom, okrem iného aj svojou nadmorskou výškou - 2507 metrov. Cesta opäť začína strmo súpať a postupne sa zužuje. Prechádzame množstvom krátkych skalných tunelov. O chvíľu sa dostávame nad pásmo lesa a môžme obdivovať okolité štíty presahujúce výšku tritisíc metrov.
    Tento priesmyk dáva autu naozaj zabrať. Pri prejazde ostrými serpentínami sa ťažko rozbieha. Keď už aj má rýchlosť, prichádza ďalšia zákruta. Dosť provokatívne pôsobia značky obmedzujúce rýchlosť na 80 km/h. Pred vrcholom ešte prechádzame dlhším tunelom, ktorý sa dá zatvárať. To aby ho v zime nezafúkalo. V sedle opäť prechádzame do Rakúska a dávame si dlhšiu pauzu. Plnými pľúcami vychutnávame čerstvý horský vzduch. Keď sa už slnko skláňa nad obzorom, klesáme aj my do doliny.
    Po prechode cez mýto upravujeme plán a vzhľadom na čas sa rozhodujeme dnes nepokračovať. Prichádzame do dedinky Sölden a zháňame nocľah. Samozrejme nie je problém. Hneď v druhom dome nás ubytujú. A tak trávime noc v údolí Ötztal, domove známeho ľadového muža z praveku.