cesty

Keďže toto mala byť už moja štvrtá cesta do Álp, dal som jednoznačnú podmienku - spraviť nejakú vysokohorskú túru. Ostatní len súhlasili, lebo vyhliadka na počasie bola dobrá. Okrem toho sme aj prešli novými, veľmi peknými cestami, hlavne v Rakúsku. Tiež sme objavili zopár geologických zaujímavostí, čo ma veľmi potešilo.

Etapa č.2 Sölden - Flueela

dĺžka etapy: 300 km
približný čas: 8:30 - 21:00
priesmyky: Flueelapass (2383m), Julierpass (2284m)

Alpy 2008 - etapa 2

Larger map

     Zobúdzame sa do pekného slnečného dňa, no slnko zatiaľ svieti len na vrcholy nad dolinou. Pred raňajkami vybiehame do obchodu doplniť nejaké zásoby na cestu. Aj sa mi žiadalo rannej prechádzky, tak čo na tom, že obchod je zatvorený. Ideme do ďalšieho a s úsmevom cestou späť zisťujeme, že aj ten prvý už otvorili.
Zo Söldenu vyrážame niečo po ôsmej. To sa už slnečné lúče začínajú opatrne dotýkať údolia. Po pár kilometroch prechádzame cez tunel, pri ktorom je ešte jeden starší, už mimo prevádzky. Samozrejme nám to nedá a zastavujeme. O chvíľu po krátkej prehliadke a pár geotechnických fotkách pokračujeme. Ötztal nás však okrem monumentálnosti okolitých štítov prekvapuje ešte aj geologickou lahôdkou - odkryvom čelnej morény ľadovca. Toto údolie na nás veľmi zapôsobilo, a tak je doť možné, že niektorá z našich ďalších ciest opäť povedie tadiaľto.
    Niekde za Innsbruckom sa napájame na diaľnicu A 12. Dávame si našu klasickú zastávku na štýlovom odpočívadle Trofana Tyrol. O kúsok ďalej opäť schádzame z diaľnice a odbočujeme na juh, ku švajčiarskym hraniciam, stále údolím rieky Inn, teda už vlastne Enn. Paliva už máme menej než by bolo vhodné, no blížime sa k bezcolnej zóne Samnaun, takže je to skôr výhoda. Ešte na rakúskej strane odbočujeme na vyhliadku, ktorú sme objavili už minulý rok. Teraz, pri jasnej oblohe je ešte krajšia, tak sa v kľudnom prostredí aj naobedujeme.
    Keď popoludní schádzame zo Samnaun späť dole, padá myšlienka prejsť si dediny Dolného Engadinu povyše hlavnej cesty. Čím oponovať, keď času máme dosť a do Flueely už len kúsok? Prvá odbočka na cestu kľukatiacu sa strmým svahom vedie do Sentu. Neveriacky pozeráme pred seba. Normálne rozbitá cesta! Celkom ako u nás doma. Predsa nie je to Švajčiarsko úplne dokonalé. Na úzke prejazdy pomedzi budovy sme si už v tejto krajine zvykli, no tu pôsobia akosi inak. Kamennú cestu obklopujú veľké domy, ktorých steny sú zdobené nádhernými sgrafitami. Asi to je ten rozdiel. Všetko tu pôsobí neskutočne kľudným až lenivým dojmom. Dokonca ani tá mačka sa nechce uhnúť z cesty.
    Ďalej schádzame do Scuol, centra oblasti Unter Engadin a opäť stúpame do ďalšej rázovitej dedinky Ftan. Zastavujeme na lúke odkiaľ je dobrý rozhľad na okolie. Fotíme všetko, čo sa dá. Vtom sa z kostolnej veže ozve zvon. Odbíja tri hodiny. Bežná vec, poviete si, no v danej chvíli veľmi pôsobivá. Atmosféra Ftanu sa ponáša na tú v Sente. Cesta ďalej vedie lesom. Chvíľami až pochybujeme, že ideme správne. Tu by sa skutočne niekde dve autá neobišli. No nakoniec prichádzame aj do tretej dedinky Ardez, nad ktorou sa týči zrúcanina hradu. Oplatilo sa tadiaľto ísť. Táto oblasť sa líši od zvyšku Švajčiarska a akoby sa tu spomalil čas.
   V dedine Susch sa pýtame na ubytovanie, aby sme to nemali ďaleko od nášho zajtrajšieho cieľa. Sú tu však cyklistické preteky, takže všetko je obsadené. Čo teraz? Bežíme teda hore do Flueelapassu. Aj tu by nás odmietli, nebyť ochoty majiteľov chaty ubytovať nás nad rámec kapacity. Nakoniec máme ideálne východisko na zajtra.
    Do večera stále času dosť, tak utekáme späť dole a celým Engadinom až do St. Moritzu. Tu odbočuje na Julierpass, posledný presmyk oblasti, kde sme ešte neboli. Len pár serpentínami sa dostávame nad pásmo lesa a obdivujeme okolité štíty. Zakrátko prichádzame do sedla a robíme si dlhšiu občerstvovaciu prestávku. Pod modrou oblohou sa nádherne vynímajú skalné steny, kúpajúce sa v zlatisom slnečnom svetle. Nechávame sa uniesť okolitou krásou a celkom zabúdame na čas. Koľko je hodín, si uvedomujeme, až keď sa zvečerieva. No nič, musíme sa vrátiť na Flueelu. Pekným zakončením dňa je prejazd dlhým údolím Savognin. Ďalej už len známa cesta do Davosu a potom hore do priesmyku.